Branná povinnosť je diskriminácia mužov, tvrdia niektoré feministky a bojovníci za práva mužov

Čo znamená branná povinnosť? Ide naozaj o diskrimináciu kvôli pohlaviu? Čo platí pre transrodových alebo nebinárnych ľudí? Mali by byť do brannej vojenskej služby povolávané aj ženy? Pozrime sa na to spoločne.

Čo je branná povinnosť?

Branná povinnosť, je povinnosť občana podieľať sa na obrane štátu a osobne sa zúčastňovať na plnení úloh armády. Čo to prakticky znamená pre jednotlivcov záleží od mnohých faktorov. Zákony o mimoriadnej vojenskej povinnosti bývajú veľmi všeobecné a ich praktické implikovanie je potom komplikovanejšie. Napríklad vláda USA počas vojny vo Vietname využívala brannú lotériu, ktorá rozhodovala o tom, ktoré dátumy narodenia sa musia dostaviť

Začiatky brannej povinnosti v jej modernom ponímaní siahajú do Francúzskej revolúcie a od vtedy tí, čo najčastejšie dostanú povolávací rozkaz, bývajú „práceschopní“ muži, teda muži vo veku od 18 do 60 rokov.

Podobne tomu bolo aj potom, keď Rusko 24. februára 2022, zaútočilo na Ukrajinu. Niekoľko dní na to ukrajinská vláda zakázala mužom opustiť krajinu. Situácia u našich susedov sa mení každým dňom,  ešte ale neprišli správy to tom, že by Ukrajinská armáda nútila civilistov do vojenskej služby. Podľa článku spravodajského kanálu Al Jazeera z 23. marca krajinu bránia buď profesionálni vojaci alebo dobrovoľníci. Po viac ako mesiaci vojny stále nemôžu muži legálne opustiť krajinu.

Na Slovensku brannú povinnosť občanov upravuje zákon č. 570/2005.  Podľa neho môže branná povinnosť vzniknúť každému občanovi, mužovi medzi 18 a 45 rokmi (55 pri vojenských hodnostiach) na základe rozhodnutia prezidenta republiky.

Diskriminácia mužov ?

Veľa ľudí považuje tento prístup k vojenskej povinnosti za sexistický. Bojovníci za práva mužov hovoria, že neexistuje nebezpečnejšia situácia ako vojnový konflikt, a to, že sú do nej muži nútení, je najserióznejší príklad diskriminácie na základe pohlavia. Niektoré feministky sa k nim pridávajú a vravia, že na dosiahnutie rovnosti je potrebné aby boli ženy zahrnuté aj do takýchto spoločenských situácii.

Argument, že branná povinnosť pre mužov je diskrimináciou, dáva zmysel. Ako sa ale s týmto faktom vysporiadať, ostáva problém. Sú krajiny, napríklad Izrael alebo Švédsko, kde je vojenská povinnosť rovnaká pre mužov a ženy. Aj susedné Česko zo zákona o brannej povinnosti v roku 2005 vybralo slovo „muž“ a v prípade vojny by boli Češky tak isto povinné krajinu brániť.

Transrodoví ľudia a vojenská služba

Vojenská služba, tak ako mnoho iných aktivít, ktoré priamo alebo nepriamo vyžadujú identifikáciu pohlavia jednotlivca, predstavuje problém aj pre transrodových a nebinárnych ľudí.

Na Slovensku vzniká branná povinnosť aj transrodovým mužom, buď v roku keď dovŕšia 19 rokov alebo odo dňa úradnej zmeny identity. Podľa nášho zákona je zmena pohlavia na ženské jedným zo spôsobov zaniknutia brannej povinnosti.

Počas vojenského konfliktu sa tieto problémy rozšíria aj na ľudí, ktorí sa nechcú vojenskej služby zúčastňovať. Z príkladov na Ukrajinskej hranici vieme, že hlásiť sa otvorene k transrodovej identite je pre jedincov nebezpečné. Ženy na hranici rozprávajú o invazívnych prehliadkach od colníkov a niektorí sa pre strach z diskriminácie ani nepokúšajú krajinu opustiť, informuje denník The Guardian.

Povedzme si na rovinu. Ideálny by bol život bez násilia a vojen, kvôli ktorým funguje aj branná povinnosť. Veď keď vidíme ukrajinských teenagerov plakať na hranici v náručí ich mami, isto si nejeden z nás položí otázku, či sme naozaj chceli, aby toto zažívali naše deti a budúce generácie.