Sú moderné a vplyvné ženy tichšie, ako ich predchodkyne?

Vplyvné ženy vždy exitovali, napriek tomu, že si ich história nie vždy pmätá. Niektoré ženy sa možno uspokojili s neviditeľným tichým vplyvom „pravej dámy“ a niektoré sa rozhodli ísť proti spoločným konvenciám a stať sa „hlučnou ženou“. Britská spisovateľka Viv Groskop vo svojich stĺpčekoch pre The Guardian rozpráva o tom, čo to znamená byť „hlučnou ženou“ a zároveň reflektuje ako moderné ženy predefinujú moc žien v spoločnosti.

Je to len o sile hlasu?

Vo svojom článku „Byť hlučnou a ženou je viac ako byť hlasnou, je to o tom byť nezahanbenou“ Groskop rozoberá prípad doktorky Annette Plaut, ktorá vyhrala diskriminačnú žalobu proti Exterskej Univerzite, odkiaľ bola vyhodená preto, že ako tvrdí je „hlučná a žena“.

Existuje množstvo ľudí, ktorí si neuvedomujú ako hlasní sú alebo nevedia, že ich tón hlasu nie je vhodní pre situácie, v ktorých sa nachádzajú. Groskop ale hovorí, že si ťažko vie predstaviť, že by muža vyhodili zo zamestnania preto, že je hlasný.

Vadí nám silný hlas viac, ak je ženský?

Ženy majú reputáciu klebetníc a muži otrávených poslucháčov. Napriek tomu, že sa toto tvrdenie snažilo potvrdiť niekoľko výskumov, nedarí sa im to. Výsledky sú rôzne, podľa toho na čo sa daný výskum sústredí.

Napríklad jeden z výskumov sústrediaci sa len na počet slov zistil, že muži povedia v zmiešanej spoločnosti omnoho viac, ale ženy hovoria dokopy omnoho viac slov v čisto ženskej spoločnosti.

Iné výskumy si ale všimli niečo, čo možno vysvetľuje prečo reputácia klebetníc existuje, muži majú pocit, že ženy rozprávajú viac než je realita. V niektorých prípadoch muži povedali, že ženy dominovali konverzácii aj napriek tomu, že v skutočnosti hovorili menej ako polovicu času.

Ak sú ženy vnímané ako tie, čo hovoria viac, aj keď je opak pravdou, je takmer samozrejmé, že ak zdvihnú hlas, budú považované za rušivé.

Sú mocné ženy hlučné?

Vo ďalšom zo svojich článkov s názvom „Oslava hlasnej ženy: radosť byť hlučnou a ženou.“ Groskop rozoberá ako sa vplyvné ženy vypriadavajú so stereotypmi a nástrahami toho byť ženou a zaberať miesto v spoločnosti a spoločenskej diskusii.

Porovnáva „nahnevané feministky“ 70. a 80. rokov s modernými mocnými ženami ako Angela Merkel alebo Teresa May, a pýta sa, sú ženy dnes tichšie?

Groskop rozoberá príklady ako Michelle Obama, ktorá vo svoje autobiografii Becoming rozpráva o tom, že vo svojom živote je hlasnejšia a častejšie vyjadruje svoj názor ako priemerný človek, alebo Adele a Rhianna, ktoré majú silné hlasy ako speváčky, ale ako ženy svoje hlasy šetria.

Tieto kontrastné a komplikované verzie verejných tvári mocných žien nám ponúkajú optimistické vysvetlenie: možno nie sú moderné vplyvné, ženy tichšie ako ich predchodkyne, možno si len spoločnosť zvykla na to ich počúvať.