Vo vzťahu sa nevzdávame slobody, práve naopak!

Možno si sa už stretla s nejakým dotazníkom alebo formulárom, kde si mala zaškrtnúť, že si buď “vo vzťahu” resp. “zadaná” alebo “slobodná”. Nad významom niektorých slov sa často nezamýšľame, ani v tomto prípade to nie je inak. Vážne oproti mojej slobode stojí vzťah s niekým iným?

Strata slobody je asi jeden z najväčších mýtov týkajúci sa vzťahov. Ak niekto vstúpi do partnerského vzťahu, či nebodaj do manželstva, len málokedy ho obídu poznámky alebo vtipy s touto tématikou. Je naozaj spoločensky akceptované, že vzťah je miesto, kde sa ľudia vzdávajú slobody?

Pod nejakou tradičnou podobou partnerského vzťahu si väčšina z nás predstaví dvoch ľudí, ktorí sú si verní, teda asi nemajú v pláne vstupovať do vzťahov s ďalšími ľuďmi a podobne. Ľudia, ktorí sa zamilujú, zdieľajú rovnaké hodnoty, názory atď. Akej slobody sa vlastne pri vstupe do vzťahu vzdávam?

To, že sa neviažem s ďalšími ľuďmi a nevstupujem do iných vzťahov, mi ako strata slobody príde len v tom prípade, že to pre mňa znamená slobodu. Ale do vzťahu som predsa vstúpil/a dobrovoľne, nie? Očividne mi nerobí problém, byť verný jednému človeku, pretože ho mám rád/a a asi by sa mi nepáčilo, keby to on/ona videl/a inak.

Hovorí sa, že sloboda jedného človeka končí tam, kde sa obmedzuje sloboda druhého človeka. Na tejto vete možno vidieť, o čom asi tá strata slobody vo vzťahu bude.

Veľa ľudí vstupuje do vzťahu s tým, že druhý človek im patrí, že je “jej”, “jeho”. Pravdou však je, že aj keď sú ľudia v nejakom vzájomnom zväzku, stále ide o individuálne bytosti. O osobnosti s vlastným rozumom, snami, hodnotami, záľubami…

Práve vzťah má byť miestom, kde sa všetky tieto veci rozvíjajú, sú vzájomne podporované a tolerované. Ak poznám človeka, s ktorým som vo vzťahu, tak by som mala vedieť, čo rád robí, s kým rád trávi čas a čo pre neho isté veci znamenajú. Viem mu dať slobodu, aby tie veci robil, aby sa nemusel vzdávať toho, čo má rad, len preto, že už je “môj”.

Veľkú rolu tu často zohráva žiarlivosť. Ale ak staviam vzťah na vzájomnej dôvere, kde sa potom berie až nezdravá, bezdôvodná žiarlivosť, podozrievanie a zákazy? Nie sú to len prejavy nedôvery alebo nízkeho sebavedomia?

Ako si viem vo vzťahu udržať slobodu?

Rozprávajte sa. Daj svojej polovičke vedieť, čo je pre teba, ako pre jednotlivca, dôležité. Ktoré činnosti, rituály alebo ľudia sú pre teba dôležití. Nezabúdaj na to, že si individuálna osobnosť, ktorá existovala aj pred týmto vzťahom. Porozmýšľaj o činnostiach, ktoré si robila ešte pred tým, ako si bola vo vzťahu. Prečo tie veci už nerobíš?

Ako viem vo vzťahu dať slobodu?

Jednoducho. Nezabudni, že tvoj parter/tvoja partnerka je samostatná osoba, ktorá potrebuje dýchať. Osoba, ktorá má rôzne roly, ako tá, ktorú vnímaš ty. Tvoj parter môže byť v inom svete aj kamarát, brat, syn, indivíduum, ktoré potrebuje rásť ako vo vašom vzťahu, tak aj mimo neho.

Je v poriadku, ak trávi čas aj s inými ľuďmi alebo osamote. Čas pre seba je vo vzťahu rovnako dôležitý , ako mimo neho.

Ako budovať vzťah, kde nechýba sloboda?

Určite chceš byť vo vzťahu rešpektovaná a pochopená. V tom prípade musíš byť aj ty tou, ktorá pochopí druhú stranu. Správaj sa k nej/ k nemu tak, ako chceš, aby sa on/ona správal/a k tebe.

Vyslov nahlas svoje očakávania. Ak cítiš, že s partnerom trávite málo času spolu, nečakaj, že sa to skrátka zmení, ale vyjadri svoje pocity nahlas a priamo.

Nebojte sa byť sami sebou.

Pozorujte, čo váš partner/vaša partnerka rád/rada robí a robte tie veci spolu. Komunikujte.

Navzájom sa vzdelávajte v rôznych oblastiach. Učte sa jeden o druhom.

Dajte si navzájom vedieť, ako radi trávite čas a nevzdávajte sa svojich záľub len preto, že už na ne vo vzťahu “neostal čas”.

Vzájomne si dôverujte. Neupodozrievajte jeden druhého.

Vytvorte z vášho vzťahu miesto, kde sa nemusíte vzdávať slobody, ale kde ju, práve naopak, dokážete získať. Vzájomným rešpektom, pochopením a úprimnosťou.